Aragorn II., známy tiež ako Strider alebo Elessar, bol 16. a posledným náčelníkom Dúnedainov zo Severu. Bol synom Arathorna II a Gilraen. Neskôr bol korunovaný, ako kráľ Elessar Telcontar. Stal sa tak 26. kráľom Arnoru, a 34. kráľom Gondoru. Tiež bol prvým vysokým kráľom Gondoru a Arnoru, od krátkej vlády Isildura. Vládol kráľovským mečom Andúrilom, ktorý bol ukovaný z úlomkov Narsilu.
Je potomkom Elrosa Tar-Minyatura (brat Elronda) prostredníctvom línie Pánov z Andúnië až po Elendila, vysokého kráľa Arnoru a Gondoru. Ako všetci králi pred ním, je tiež vzdialený príbuzný s Elrondom cez rod Elrosa. Jeho predok Arvedui sa oženil s Fíriel, ktorá pochádzala od Anáriona (brat Isildura). Fíriel porodila syna Aranartha, čím sa Aragorn stal posledným potomkom Isildura aj Anáriona.
Keď mal Aragorn iba dva roky, jeho otec Arathorn bol zabitý pri prenasledovaní škretov. Bol tak vychovávaný Elrondom v Roklinke. Na žiadosť jeho matky bol pôvod Aragorna udržiavaný v tajnosti. Obávala sa, že by bol zabitý ako jeho otec a starý otec, ak by sa jeho pravá totožnosť odhalila. Aragorn bol premenovaný na Estela, a o svojom dedičstve sa dozvedel až v roku 2951.
Elrond odhalil Estelovi jeho skutočné meno a pôvod, až keď mal 20 rokov. Pri tejto príležitosti mu odovzdal Prsteň Barahira a Úlomky Narsilu. Elrond však odmietol dať Aragornovi žezlo z Annúminasu, kým ho nebol hodný. V tomto období sa Aragorn tiež stretol a zamiloval do Arwen, dcéry Elronda. Tá sa v tomto období práve vrátila z matkinej vlasti Lothlórien, kde navštívila svoju starú mamu, Galadriel.
Aragornov odchod z Roklinky
Následne Aragorn prevzal svoju náležitú úlohu, a ako 16. náčelník Dúnedainov opustil pohodlie Rivendellu. Odišiel do divočiny, kde žil po boku zvyšku svojho ľudu, Hraničiarmi zo Severu, ktorých kráľovstvo bolo zničené rozdelením a vojnami Angmaru stáročia predtým. Aragorn sa stretol s Gandalfom Šedým v roku 2956 a stali sa blízkymi priateľmi.
Na radu Gandalfa, Aragorn a hraničiari začali strážiť malú krajinu známu, ako Kraj, obývanú malými a poľnohospodárskymi Hobitmi. V tomto období podnikol Aragorn mnoho veľkých výprav. Slúžil v armádach kráľa Thengela z Rohanu a správcu Ectheliona II. z Gondoru. Mnohé z jeho výprav pomohli zvýšiť morálku na západe a čeliť narastajúcej hrozbe Saurona.
Aragorn slúžil týmto pánom v prestrojení, pričom jeho meno v Gondore a Rohane bolo Thorongil (Orol z Hviezdy). S malou flotilou lodí z Gondoru viedol útok na mesto korzárov v Umbare v roku 2980. Spálil mnoho ich lodí a osobne zabil ich vodcu počas bitky. Po víťazstve v Umbar, Thorongil opustil Gondor, a na prekvapenie svojich mužov odišiel na východ.
Neskôr v roku 2980 navštívil Lothlórien, kde sa znova stretol s Arwen. Dal jej rodinné dedičstvo svojho Domu, Prsteň Barahira. Na kopci Cerin Amroth mu Arwen prisľúbila svoju ruku v manželstve. Rozhodla sa vzdať svojho elfského pôvodu a prijala Dar ľudí, smrť. Elrond však odmietol Aragornovi povoliť vziať si jeho dcéru za manželku.
Aby si mohol vziať Arwen, musel sa stať kráľom
Elrond Aragornovi oznámil, že sa najprv musí stať kráľom Arnoru a Gondoru. Obaja vedeli, že keď sa rozhodne vziať si Aragorna, príde o svoju nesmrteľnosť, a Elrond o svoju dcéru. Bál sa, že by našla smrť skôr, ako samotný Elrond. Taktiež sa obával o jej šťastie, keď by jej milovaný manžel prišiel o život skôr, ako by skutočne mal.
Pred udalosťami Pána prsteňov, Aragorn cestoval široko ďaleko po celej Stredozemi. Vstúpil do trpasličích siení Morie cez jej Východnú bránu. Tiež cestoval do Haradu, kde (podľa jeho slov) „sú hviezdy zvláštne“. Tolkien naznačil, že tieto cesty sa odohrali po roku 2980, ale neuvádza, čo konkrétne sa udialo počas jeho výprav.
V roku 3009 začal Gandalf podozrievať pôvod prsteňa, ktorý objavil hobit Bilbo Baggins (Pytík). Neskôr sa odhalilo, že ide o Jediný prsteň, ktorý je kľúčom k moci Temného pána, Saurona. Aragorn na Gandalfovu žiadosť umiestnil stráž hraničiarov na hranice Kraja. Samotný Estell odišiel do Rhovanionu hľadať Golluma, ktorý kedysi vlastnil Prsteň.
Toto stvorenie, ktorá bolo kedysi hobitom, ktorého sa volal Sméagol. Odchytil v Mŕtvych močiaroch, v blízkosti Mordoru. Priviedol ho ako zajatca do siení Thranduila v Mirkwoode, kde ho vypočúval Gandalf. Gollumovi sa však neskôr podarilo uniknúť s pomocou škretov Saurona. V tomto bode začínajú udalosti, ktoré môžeme poznať z prvého filmu Pán prsteňov.
Spoločenstvo prsteňa
Spolu s Gandalfom sa vrátili z Mirkwoodu na jar roku 3018. Dozvedeli sa, že prsteň moci a Froda hľadajú Nazgûli. Po tom, čo Frodo opustil Kraj, Gildor Inglorion informoval Aragorna, že Gandalf je nezvestný. Aj naďalej strážil Veľkú východnú cestu, kým sa s hobitmi nestretol v hostinci U Skákajúceho Poníka. Kým si nezískal ich dôveru, volali ho podobne, ako ostatní ľudia Strider (Chodec).
Až Barliman Butterbur priniesol list od Gandalfa, ktorý ich presvedčil, aby mu dôverovali. Aragorn mal v tom čase 87 rokov, čo je vrcholné obdobie pre ľudí númenórskej krvi. Sprevádzal Froda a ostatných hobitov do Roklinky. Počas ich výpravy sa stretli s Nazgûlmi, ktorých dokázali premôcť. Keď dorazili, Elrond zvolal veľké stretnutie o prsteni moci.
Počas Rady Elronda sa odhalil Boromirovi, ako dedič Isildura. Rade opísal svoje zajatie Golluma. Elrond následne rozhodol, že Prsteň musí byť zničený v Mordore. Frodo sa rozhodol vziať celé bremeno na seba. Tam sa Aragorn s ostatnými spoločníkmi pripojili k Frodovi, čím vzniklo Spoločenstvo prsteňa. Jeho úlohou bolo sprevádzať Froda, až po zničenie Prsteňa v ohňoch Hory Osudu.
Okrem Aragorna, Gandalfa a Froda zahŕňalo spoločenstvo dvoch bratrancov Froda, Pippina a Merryho, jeho najlepšieho priateľa Samwisea Gamgeeho, elfa Legolasa, trpaslíka Gimliho a Boromira z Gondoru. Než sa skupina vydala na cestu, boli úlomky slávneho Narsilu znovu vykované. Aragorn, si tak so sebou niesol Andúril, ktorý mu slúžil na ceste stať sa kráľom Gondoru a Arnoru.