Pôvod Nazgûlov alebo ak chcete prsteňových prízrakov, sa datuje ešte dávno pred udalosťami vojny o prsteň. Stali sa Sauronovými najstrašnejšími prívržencami. Kedysi, ako veľkí králi, prepadli moci Sauronových deviatich prsteňov. Sauron ich ukoval v prestrojení za Annatara, spolu s Celebrimborom, najväčším kováčom druhého veku, vnukom slávneho Feanor v prastarej elfskej ríši Eregion.
Niekedy okolo roku 1500 druhého veku Sauron, v prestrojení za Annatara, získal priazeň Celebrimbora, vládcu Eregionu a najväčšieho kováča svojho veku. Sauron, ako bývalý najvyšší učeň Auleho, boha kováčstva, naučil Celebrimbora nové techniky v kováčstve. Presvedčil ho, nech spolu vytvoria prstene moci, ktorých výroba by mu zaručila väčšiu slávu ako získal jeho dedo Feanor.
Spolu vytvorili šestnásť prsteňov moci. Sauron sa vrátil do Mordoru, kde sám vykoval svoj vlastný prsteň, ktorý mal ovládať všetky ostatné. Medzičasom však Celebrimbor ukoval ďalšie tri prstene rovnakou technikou, ktorú ho Sauron naučil. Po tejto novine Sauron odhalil svoju pravú identitu a vyhlásil vojnu elfom. Celebrimbor poslal tri prstene, ktoré ukul sám, najväčším elfom. Galadriel, Gil-Galadovi a Cirdanovi.
Sauron dobyl Eregion a zmocnil sa šestnástich prsteňov, na ktorých výrobe sa podieľal. Tri elfské prstene sa mu nikdy získať nepodarilo. Sedem prsteňov daroval vodcom siedmych trpasličích klanov. Zvyšných deväť prsteňov daroval vodcom ľudí, ktorí ako jediní prepadli jeho vplyvu. Neskôr sa stali Nazgûlmi, stvoreniami ani živými ani mŕtvymi, nad ktorými mal Sauron absolútnu kontrolu.
Deviatka v druhom veku
Okolo roku 1701 druhého veku bol Sauron dočasne porazený a vyhnaný z Eriadoru. V tom čase daroval deväť prsteňov moci mocným mužom, ktorý bažili po moci. Traja z deviatich boli pánmi z Numenoru, ktorých mená žiaľ nie sú známe. Štvrtým z deviatky bol Khamul, ktorý pochádzal z ďalekého východu Stredozeme, z oblasti menom Rhun. O zvyšných piatich, budúcich Nazgûlochbohužiaľ nič nevieme.
Prstene moci dali týmto deviatim mužom neuveriteľne dlhý život a veľkú magickú moc. Taktiež im prstene dali moc ovplyvňovať vôľu ľudí. S pomocou týchto nových schopností sa stali veľkými kráľmi, čarodejníkmi a bojovníkmi. Avšak to všetko si časom vybralo svoju daň. Začali sa postupne meniť na prízraky, ktoré sa smrteľníkom mohli zdať neviditeľné, avšak boli iba premiestnení do Nevideného sveta.
Vo forme čiernych jazdcov, sa deviatka prvýkrát ukázala až v roku 2251 druhého veku. V tom čase sa im už hovorilo menom Nazgûl. Počas nasledovného času druhého veku, čo je najbližších takmer 1200 rokov, o nich nič nevieme. Jediné čo vieme je, že po Sauronovej porážke v roku 3441 druhého veku sa na vyše tisíc rokov stratili v temnote.
Černokňažný kráľ Angmaru a vojna s Arnorom
Okolo roku 1050 tretieho veku sa Sauron vrátil veľmi oslabený a usadil sa v pevnosti Dol Guldur. Ide o miesto na juhu Temného Hvozdu, neďaleko elfskej ríše Lorien, v ktorej vládla Galadriel. Nazgûlovia znovu ucítili prítomnosť svojho pána a vyšli z temnoty. Opäť začali páchať teror a zlobu na dobrých rasách Stredozeme. Spočiatku sa usadili v pevnosti Dol Guldur, odkiaľ sa ich temnota začala šíriť ďalej.
V roku 1300 tretieho veku jeden z Nazgûlov, a to ten najväčší z deviatky, prenikol na sever Stredozeme a založil čiernokňažné kráľovstvo Angmar. To rozpútalo vojnu so severným kráľovstvom dunedánov – Arnorom. Arnor bol už v tejto dobe značne oslabený, pretože sa v roku 861 tretieho veku rozdelil na 3 menšie kráľovstvá Arthedain, Cardolan a Rhudaur.
V roku 1356 kráľ Arthedainu Argeleb I. sa snažil o zjednotenie Arnoru a podarilo sa mu pripojiť Cardolan, kde ho ľudia uznali za právoplatného kráľa. Avšak situácia v Rhudaure bola úplne odlišná. Rhudaur sa verejne pridal na stranu Angmaru. Ešte v tom istom roku bol kráľ Argeleb I. prvý zabitý. Jeho syn Arveleg I. dokázal odolávať Angmaru vyše 50 rokov. V roku 1409 pri obrane veže Amon Sul aj on prišiel o život.
Amon Sul bola veža, ktorú si môžete pamätať zruinovanú v Spoločenstve Prsteňa, kde Froda bodol čiernokňažný kráľ, najväčší z deviatky. Spojeným silám Arthedainu, elfov z Lindonu a Elrondovi sa podarilo zasadiť vodcovi Nazgûlov tvrdú ranu, ktorá Angmar vyradila na takmer 450 rokov. Až sa v roku 1851 znovu vrátil v plnej sile, kedy nastala posledná etapa Arnoru, ako sme ho poznali.
Pád Arthedainu a Angmaru a proroctvo o kráľovi Angmaru
V spomínanom roku 1851 sa obnovila ofenzíva Angmaru, avšak v tejto dobe sa Dunedánom z Arthedainu za pomoci elfov z Lidonu a Elronda podarilo odolať Angmaru. Malo to však krátke trvanie. Aj Gondor stál v tom čase značne oslabený občianskou vojnou o následníctvo ako aj morom, ktorý zdecimoval obyvateľstvo a preto nedokázal pomôcť severu proti agresii Angmaru.
V tom istom roku 1851 bol Gondor taktiež napadnutý zlými ľuďmi z východu. Gondor aj Arthedain, posledné z troch následníckych kráľovstiev Arnoru, sa zhodli, že načasovanie týchto útokov nie je náhoda, a že ich koordinuje jedna zlá moc. Na základe tohto sa Gondor a Arthedain dohodli na obnove starého spojenectva a prisľúbili si vzájomnú vojenskú pomoc.
V roku 1973 tretieho veku posledný kráľ Arthedainu Arvedui poslal vtedajšiemu kráľovi Gondoru správu, že sa Angmar, na čele s vodcom Nazgûlov, pripravuje na posledný útok, ktorý oslabené severné kráľovstvo už nemá moc odraziť. V nasledujúcom roku 1974 sa silám Angmaru podarilo dobyť hlavné mesto Arthedainu Fornost, čo znamenalo definitívny koniec Arnoru.
Gondor vyslal svoje vojsko, ktoré však prišlo až v roku 1975. Na znak pomsty sa Gondorčanom na čele s princom Eärnurom podarilo nadobro zničiť Angmar. Eärnur sa snažil bojovať aj s vodcom Nazgûlov, avšak jeho kôň ho od strachu zhodil zo sedla a dal sa na útek. Eärnur chcel Nazgûla prenasledovať, avšak zastavil ho elf Glorfindel a predniesol proroctvo, že je to márne, pretože ho nezabije žiadny muž.
Dobytie Minas Ithil a koniec kráľov v Gondore
O päť rokov neskôr, po zničení Angmaru, v roku 1980 tretieho veku, sa vodca deviatky vrátil do Mordoru, kde zhromaždil ostatných Nazgûlov a začali pripravovať návrat Saurona. V roku 2000 tretieho veku začali Nazgûlovia obliehať Gondorskú pevnosť Minas Ithil, ktorú pred vyše 2000 rokmi založil samotný Isildur. Po dvoch rokoch ťažkého obliehania sa im podarilo pevnosť dobyť a dostala nové meno, Minas Morgul.
Po smrti kráľa Gondoru Eärnila II., v roku 2043 tretieho veku, korunovali princa Eärnura. Bol to ten istý Eärnur, ktorý pomstil severné kráľovstvo a rozvrátil Angmar, kráľovstvo vodcu deviatky. Najvyšší z Nazgûlov ho v tom istom roku vyzval do boja jeden na jedného, a pripomenul mu jeho zahanbenie z predošlého stretu, kedy ho zhodil zo sedla jeho kôň a dal sa na útek.
Jeho verný správca, ho po dlhej debate dokázal odhovoriť a kráľ na výzvu Nazgûla nereagoval. O sedem rokov neskôr, v roku 2050 tretieho veku, vodca deviatky svoju výzvu obnovil a tentokrát sa správcovi kráľa nepodarilo odhovoriť. Eärnur odložil kráľovskú korunu na hrobku svojho otca, a s malou eskortou sa vydal do Minas Morgul. Už ich nikto nikdy nevidel. Od tohto momentu Gondoru vládli správcovia.
Nazgûlovia v udalostiach Hobita a vojny o prsteň
Na dlhé stáročia bol od Saurona a Nazgûlov pokoj, až kým Biela rada na čele s Gandalfom Saurona vyhnala z pevnosti Dol Guldur v roku 2941 tretieho veku. Sauron sa vrátil do Mordoru, kde jeho Nazgûlovia dohliadali na rast armád a poriadok v jeho ríši. V roku 2951 Sauron vyhlásil svoj návrat otvorene. Vyslal troch čiernych jazdcov na čele s Khamulom, aby znovu obsadili pevnosť Dol Guldur.
V roku 3007 tretieho veku sa podarilo Nazgûlom zajať Golluma. Dostali z neho, že prsteň má akýsi Pytlík z regiónu menom Grófstvo. Nazgûlovia sa okamžite snažili Grófstvo hľadať. Ich pátranie začalo v roku 3017 tretieho veku. Po tom, ako sa pýtali Trpaslíkov z Ereboru a Sarumana na informácie ohľadom Grófstva, im jeho lokalitu prezradil Grima, nesympatický radca Théodena.
V Grófstve sa im nepodarilo nikoho menom Pytlík nájsť, avšak narazili na stopu štvorici hobitov, z ktorých cítili prítomnosť prsteňa. Hobitom sa podarilo utiecť a narazili na akéhosi cudzinca menom Aragorn. Aragorn viedol hobitov do bezpečia do Roklinky. Zastavili sa prenocovať na ruine strážnej veže Amon Sul, ktorá bola zničená v roku 1409 tretieho veku Angmarom. Boli ale prepadnutí piatimi Nazgûlmi.
Froda bodli morgulskou čepeľou, a preto museli ihneď vyhľadať pomoc elfov, pretože Aragorn to nedokázal vyliečiť. Na pomoc im prišiel mocný elf Glorfindel, ktorý ich dokázal spomaliť. Pri príchode do Roklinky, Nazgûlov dokázal Elrond pomocou svojho prsteňa odplaviť riečnou vodou, a tak sa prenasledovanie skončilo. Nazgûlovia sa vrátili do Mordoru.
Vojna proti Gondoru a pád Nazgûlov
Po neúspešnom hone za prsteňom, Sauron obdaroval deviatku lietajúcimi príšerami podobným drakom, aby sa mohli rýchlejšie prepravovať po Stredozemi. Začiatkom roku 3019 tretieho veku sa Sauronovi podarilo zhromaždiť svojich poddaných a poveril vodcu Nazgûlov, aby viedol útok na Minas Tirith. Útok prebiehal v prospech síl zla, ktorým sa podarilo preraziť bránu do Bieleho mesta.
Už keď vyzeralo byť všetko stratené, tak sa v diaľke ozvali rohy Rohanu a bitka nabrala úplne inú dynamiku. Vodca deviatky bol donútený zmeniť svoju stratégiu a vyrazil proti Rohanskému vojsku, ktorému sa podarilo prelomiť nepriateľskú líniu. Pán Nazgûlov zabil kráľovho koňa, ktorého pád smrteľne zranil Théodena. Už keď sa chystal zabiť kráľa, vstúpil medzi nich neznámy Rohanský vojak.
Vojak bojoval statočne, avšak kráľ Angmaru mu roztrieštil ruku, a už keď sa pripravoval, že ho zabije, Smíšek jeden z hobitov ho zozadu bodol Arnorskou dýkov, ktorá obsahovala akúsi mocnú mágiu, navrhnutú na zabitie Nazgûlov. Nazgûl po tejto rane ostal značne otrasený. Rohanský vojak zložil helmu a ukázalo sa, že to bola Eowyn, neter kráľa Rohanu, ktorej sa podarilo splniť proroctvo a zabiť Nazgûla.
Po tomto incidente už ostalo len osem Nazgûlov a ich vodcom sa stal druhý v poradí, Khamul. Po vyhratej bitke pred bránami Minas Tirith sa zvyšok armády dobra vydal k Čiernej bráne, aby vyzval Saurona na poslednú bitku. Bitka sa vyvíjala v prospech síl zla, avšak Frodovi sa podarilo zničiť prsteň, čím spečatil osud Nazgûlov, ktorých životná esencia bola zviazaná s osudom prsteňa.
Dopad Nazgûlov na Stredozem
Po zničení Sauronovho prsteňa, prstene Nazgûlov ako aj tri elfské prstene a sedem trpasličích, stratili svoju moc. Ľudia, ktorí sa premenili na Nazgûlov mali byť už tisíce rokov po smrti, preto sa po zničení prsteňa navždy vytratili do temnoty. Avšak niektoré miesta, ktoré obývali, ako Minas Morgul a Dol Guldur zostali na dlhé stáročia neobývateľné, pretože ich temnota, zloba a čierna mágia tu pretrvávala naďalej.