Kedysi dávno pradávno ešte pri prvom východe slnka v Stredozemi sa prebudili Eruho, druhorodené deti. Ľudia vstúpili do sveta najneskôr spomedzi všetkých dobrých rás Stredozeme. Už od počiatku, čo sa prebudili na ďalekom východe v zemi Hildórien, boli vystavení Morgothovmu vplyvu, a preto sa už od počiatku rozdelili do niekoľko menších kmeňov.
Niektorí sa dostali cez Modré hory až na západ do zeme Beleriand, kde sa odohrávali všetky významné udalosti prvého veku Stredozeme. Kmene rodov Bëor, Haleth a Hador bojovali na strane elfov a Valarov a za ich hrdinské skutky dostali po konci prvého veku ostrov Elenna, na ktorom založili Númenor. Okrem ostrova dostali potomkovia týchto troch kmeňov trojnásobne dlhší život ako mali ľudia doposiaľ.
Avšak boli tu aj ľudia, ktorí sa podieľali na zradách svojho vlastného druhu a podľahli falošným sľubom Morgotha, a bojovali na strane zla. Východňania, Haradrimovia z juhu a Korzári z Umbaru boli tiež ľudia, ale boli vždy verní silám zla a zapísali sa do histórie ako nepriatelia Dunedánov, elfov a Valarov. Preto nikdy nedostali dar dlhšieho života. V dnešnom článku si hlbšie preberieme práve ich existenciu.
Východňania sa pričinili o vznik jedného z Nazgûlov
Prvá zmienka o Východňanoch je z roku 463 prvého veku. Kedy sa aj táto skupina ľudí dostala za modré hory. Avšak boli v tajnom spojenectve s Morgothom, ktorý im nasľuboval úrodnú zem a veľké bohatstvo. Východňania sa po príchode do Beleriandu dali do falošného spojenectva s elfami a ostatnými ľuďmi, ktorí prišli už pred nimi. Počas bitky v roku 472 odhalili svoju pravú tvár a ich zrada spečatila víťazstvo zla.
Po definitívnej porážke Morgotha sa zdecimovaní Východnaňia vrátili späť za Modré hory a usídlili sa popri mori Rhûn. Sauron sa taktiež po definitívnej porážke Mordoru vydal do tohto regiónu, aby si mohol upevniť svoje postavenie medzi týmito ľuďmi, ktorí ho považovali za kráľa a boha. Počas druhého veku sa vodca Východňanov, menom Khamûl, dostal k prsteňu moci a stal sa jedným z Nazgûlov.
Okolo roku 1600 druhého veku boli do Stredozeme poslaní dvaja modrí čarodejníci. Putovali na juh a východ Stredozeme, kde sa snažili zvnútra oslabiť Sauronov vplyv v týchto regiónoch. Počas tretieho veku sa Východňania vydávali smerom na západ, kde si vždy merali svoje bojové umenie s ľuďmi z Gondoru. Vždy však boli porazení spoločnými silami Gondoru a ľudí zo severu, predkami Rohanu.
V rokoch 490, 500 a 541 boli Východňania ľahko porazení Gondorom. Pretože Gondor bol v tom čase veľmi mocný a nebol nikto, kto by sa mu mohol postaviť. V rokoch 1248, 1856 a 1944 sa však Gondor už neobišiel bez pomoci Severanov, pretože po občianskej vojne a more, ktorý vypukol, sa Gondor veľmi oslabil. Definitívna porážka Saurona znamenala mier medzi Gondorom a Východňanmi.
Haradrimovia počas vojny o prsteň stáli po boku Saurona
Haradrimovia alebo tiež Južania, boli ľudský národ, ktorý bol známy svojou bojovnosťou a používaním Oliphantov v boji. Južania na rozdiel od Východňanov nezohrávali žiadnu úlohu v prvom veku. Na začiatku druhého veku okolo roku 600 sa Númenorčania začali vyloďovať v prímorských oblastiach Stredozeme, a to nielen na severe, ale aj na južnom pobreží v oblasti Haradského regiónu.
Spočiatku boli Númenorčania spolu s obyvateľmi Haradu priatelia. Númenorčania ich dokonca naučili poľnohospodárstvu a remeselníctvu, avšak neskôr sa snažili si ich podmaniť. V tom čase už väčšina Južanov bola dlhé stáročia pod vplyvom Saurona. A preto Númenor začal so Sauronom súperiť o nadvládu nad týmto ľudom.
Po páde Númenoru sa časť Númenorčanov pridala k Sauronovi a časť založila kráľovstvá Gondor a Arnor. Po Sauronovej porážke na takmer tisíc rokov medzi Gondorom a Haradom neboli žiadne vojenské konflikty. Až v roku 933 tretieho veku Gondor dobyl hlavné mesto Haradu, Umbar, ktorý postavili ešte starí Númenorčania v druhom veku. Na dlhé stáročia sa Južania v Gondore neukázali.
V roku 1944 tretieho veku zaútočili na Gondor Južania s veľkým vojskom. Gondorskému Generálovi Eärnilovi sa podarilo rozprášiť Haradskú armádu a po smrti vtedajšieho kráľa a jeho synov bol Eärnil menovaný za kráľa Eärnila II. Ďalší styk s Haradom prišiel až v samotnej vojne o prsteň. Južania bojovali po Sauronovom boku, avšak po jeho definitívnej porážke uzavreli mier s Gondorom, a stali sa jeho vazalmi.
Korzári z Umbaru, tiež známi ako Čierni Númenorčania
Predkovia korzárov boli Númenorčania, ktorí už dávno obývali brehy Stredozeme. Avšak boli to príslušníci Kráľových mužov, skupiny Númenorčanov, ktorá bola verná Sauronovi, poznáme ich aj pod menom Čierni Númenorčania. Sídlili prevažne na Juhu Stredozeme v regióne Harad a ich najväčším útočišťom bolo prístavné mesto Umbar. Boli známi svojou nenávisťou voči Gondoru a mužom západu.
Často boli v kontakte s domorodými obyvateľmi Haradu, ktorí boli tiež verní Sauronovi. Počet Čiernych Númenorčanov sa začal časom stenčovať, preto sa krížili s Južanmi z Haradu. Po zabití Castamira, uzurpátora Gondorského trónu, v občianskej vojne, ktorý bol predtým vodcom Gondorského loďstva, sa jeho synovia po úteku z Gondoru vylodili v Umbare, kde vytvorili novú mocnosť – Korzárov z Umbaru.
Počas morovej epidémie v rokoch 1635-1637 sa Korzári vyloďovali v pobrežných oblastiach Gondoru a drancovali pobrežie. Počas tretieho veku sa im podarilo zabiť aj dvoch kráľov Gondoru v rokoch 1540 a 1634 tretieho veku. V roku 1810 Gondor dobyl Umbar, ktorý zostal na krátky čas pod jeho kontrolou. Taktiež istá skupina Korzárov bojovala po boku Wulfa, ktorý pár rokov okupoval Rohan.
V roku 2980 počas panovania správcu Ectheliona II., starého otca Boromira a Faramira, sa v tej dobe jeho pravá ruka Thorongil, ktorého všetci poznáme pod menom Aragorn, vydal tajne do Umbaru, kde zničil flotilu Korzárov, ktorí sa chystali zaútočiť na Gondor. Posledný styk s Korzármi prichádza až počas vojny o prsteň, kde ich znova porazil Aragorn. Tentokrát s armádou mŕtvych, ktorá neskôr zachránila Minas Tirith.
Po Sauronovej porážke vo vojne o prsteň
Po Sauronovej definitívnej porážke sa Vychodňania, Južania a aj Korzári stali poddanými znovu zjednoteného kráľovstva Gondoru a Arnoru. Avšak trvalo ešte veľmi dlho kým sa zmylo všetko zlo, ktoré Sauron na týchto skupinách ľudí zanechal. Občas sa tu a tam v oblastiach, kde títo ľudia žili vyvŕšil nejaký konflikt alebo povstanie.
Tieto povstania a pokusy o revolúciu a nezávislosť sa vždy podarilo potlačiť. Nejedenkrát vyrazili Aragorn a Éomer spoločne do zbrane, aby nastolili poriadok v oblastiach Rhûn a Harad. Netreba taktiež zabudnúť na prínos modrých Istarov v týchto regiónoch. Bez ich pomoci by sa týmto ľudom podarilo zostaviť oveľa väčšie vojská a za oveľa kratšiu dobu, čo by znamenalo koniec pre mužov západu a aj celú Stredozem.
