Dávno pradávno, ešte pred všetkými dlhými vekmi Stredozeme Eru Illúvarar stvoril nesmrteľné bytosti Valar a Maiar. Medzi anjelskými bytosťami Maiar, okrem známejších postáv ako druhý temný pán Sauron alebo obľúbený šedý čarodejník Gandalf bol aj Curumo, známejší pod menom Saruman. Saruman bol žiakom Valara Aulëho, boha kováčstva tak isto ako Sauron.
Krátko po tom ako Sauron vytvoril prstene moci sa Valari na čele s Manwëm, kráľom Valarov, rozhodli že do Stredozeme pošlú piatich Maiarov, ktorí dostali za úlohu pomôcť rasám dobra v boji proti Sauronovi. Medzi nimi boli okrem Sarumana aj Gandalf, Radagast a ďalší dvaja modrí čarodejníci. Saruman sa stal vodcom týchto čarodejníkov, známych ako Istari. Bol najmocnejším z rádu Istarov.
Sarumanov príchod do Stredozeme
Saruman sa pridal do rádu Istarov dobrovoľne na rozdiel od Gandalfa, ktorý bol vyslaní do Stredozeme proti jeho vôli. Na Gandalfa žiarlil, pretože mal pocit že Valari si ho viac vážili. Saruman sa prvý krát dostal do Stredozeme spolu s Gandalfom a Radagastom a to okolo roku 1000 tretieho veku. Bolo to približne 2841 rokov neskôr ako do Stredozeme prišli modrí Istari.
Trojica Istarov sa vylodila v Šedých prístavoch, kde ich privítal Cirdan, jeden s najstarších elfov v Stredozemi. Ich pravú identitu takmer nikto nepoznal. Cirdan sa rozhodol dať Gandalfovi jeho prsteň moci pretože veril že, mu pomôže na jeho cestách. Keď sa o tom dozvedel Saruman, tak začal na šedého čarodejníka ešte viac žiarliť a neskôr jeho žiarlivosť prerástla až do nenávisti.
Saruman sa tesne po vylodení v Stredozemi vydal na ďaleký východ až do oblasti v blízkosti jazera Rhûn. Tento región Stredozeme bol obývaný prevažne ľuďmi vernými Sauronovi. Veľa času tam strávil aj samotný temný pán. Saruman strávil na východe takmer 1500 rokov avšak o jeho existencií v tomto čase vôbec nič nevieme. Je možne že sa tam stretol s modrými Istarmi alebo možno aj s obávaným Sauronom.
Vodca bielej rady
Po Sauronovom návrate do pevnosti Dol Guldur v roku 2460 tretieho veku, bola založená biela rada o tri roky neskôr. Biela rada sa skladala z piatich členov. Saruman, Elrond, Galadriel, Gandalf a Cirdan. Galadriel naliehala aby sa vodcom stal Gandalf, avšak ten to odmietol. Nakoniec sa vodcom stal Saruman aj napriek tomu že sa na túto pozíciu zvolil sám. Jeho žiarlivosť a nenávisť voči Gandalfovi rástla aj naďalej.
V tomto čase už Saruman bažil po moci akú má Sauron, najmä sa snažil získať Sauronov jeden prsteň pre seba. Saruman zamieril do Minas Tirith aby zistil o prsteni, čo najviac informácií. Z archívu sa dozvedel že vo veží Orthanc v železnom pase sa nachádza jeden z Palantírov. V roku 2759 tretieho veku Saruman dostal kľúč od veže Orthanc a na oplátku prisľúbil že bude chrániť Severnú hranicu Gondoru a Rohanu.
V roku 2851 tretieho veku Saruman zamietol Gandalfovu požiadavku na útok na Dol Guldur. Avšak, o 90 rokov neskôr, v čase, keď Thorin a trpaslíci majú namierené do Ereboru, sa Saruman dozvedel, že Sauronovi škreti prehľadávajú rieku Anduin v oblasti, kde Isildur pred mnohými rokmi prišiel o prsteň. Táto skutočnosť ho presvedčila aby spolu s Bielou radou vyrazili do útoku na Dol Guldur.
Saruman dúfal, že tento počin mu umožní danú oblasť rieky prehľadať vo svoj prospech. V roku 2953 sa biela rada stretla posledný krát a prejednávala prstene moci. Saruman sa na tomto stretnutí snažil presvedčiť radu, že mocná rieka Anduin odplavila prsteň do mora. Po tomto stretnutí sa Saruman vrátil do svojej pevnosti a začal ju opevňovať a taktiež poslal svojich špehov, aby sledovali každý Gandalfov krok.
Spojenectvo Saurona a Sarumana
V roku 3000 tretieho veku Saruman použil Palantír po prvý krát, avšak si neuvedomil, že Sauron má pod kontrolou Palantír z bývalej Gondorskej pevnosti Minas Ithil, v tom čase už Minas Morgul. Sauron si dokázal skrz Palantír podmaniť Sarumanovu myseľ a od toho momentu sa stali spojencami. Onedlho začal Saruman podnikať kroky, aby prevzal kontrolu nad Rohanom.
V tomto počine mu pomáhal Grima, ktorý bol blízkym radcom kráľa Theodena. Saruman prisľúbil Grimovi ruku pani Éowyn ako odmenu za jeho zradu. Grima nielenže kŕmil Sarumana informáciami o Rohanských tajomstvách, ale aj otrávil kráľa Théodena svojimi jedmi a aj rečami. Avšak hlavnou úlohou Grimu bola špionáž a odďaľovanie rohanského útoku na Sarumanovo rastúce vojsko.
V roku 3018 tretieho veku poslal Saruman Radagasta do Eriadoru aby k nemu priviedol Gandalfa. Radagast stretol Gandalfa na ceste z Grófstva. V tom momente už Gandalf vedel že prsteň, ktorý dlhé roky nosil Bilbo je práve Sauronov prsteň. Gandalf dorazil do Železného pasu a prezradil Sarumanovi skutočnosti o Sauronovom prsteni. Vtedy Saruman odhalil svoju pravú tvár.
Saruman trval na tom, aby sa Gandalf taktiež pripojil ku Sauronovi, čo Gandalf rázne odmietol. Saruman uväznil Gandalfa na vrchole veže Orthanc. Gandalf strávil na veži vyše dva mesiace, až kým ho vyslobodil pán orol Gwaihir, ktorého poslal Radagast, aby odčinil to, že Gandalfa dostal nevedomky do zajatia. Gwaihir zobral Gandalfa do Rohanu, čo sa očividne Sarumanovi veľmi nepáčilo.
Sarumanova druhá zrada a vojna s Rohanom
Onedlho po Gandalfovom úteku Sarumana navštívili čierni jazdci. Nazghûlovia sa prišli Sarumana opýtať na cestu do Grófstva avšak Saruman im klamal že o žiadnom Grófstve nikdy nepočul. Spomenul však, že Gandalf o tom bude určite niečo vedieť, a tak Nazghûlovia opustili Železný pas. Taktiež im povedal, že keby prsteň našiel, tak by o tom určite vedeli, pretože by sa stal ich novým pánom.
Asi o mesiac neskôr Nazghûlovia zajali jedného so Sarumanových špehov neďaleko Grófstva, a ten im odhalil Sarumanovu zradu. Po tejto skutočnosti vrhol Saruman všetky svoje snahy do hľadania prsteňa a do vojny s Rohanom. Saruman poslal niekoľko nájazdníckych skupín škretov do miest, kde si myslel že by mohli naraziť na prsteň. Jednej skupine sa podarilo naraziť na spoločenstvo a zabiť Boromira.
Táto skupina zajala aj Smieška a Pippina, o ktorých sa domnievali že majú prsteň. Avšak ďaleko nedošli, pretože ich skupina Rohirrov na čele s Éomerom pobila pri okraji Fangornského lesa. Aby sa Grimovi podarilo prevziať úplnú kontrolu na Théodenom, tak musel Saruman odstrániť jeho syna Théodreda a taktiež Éomera, ktorí mu stáli v ceste. Théodreda sa podarilo zabiť Sarumanovým škretom pri rieke Isen.
Pár dní po smrti Théodreda bol Grima vykázaný z Edorasu a kráľovi Théodenovi sa navrátila jeho sila. Dozvedel sa o smrti svojho syna a tom, akú Saruman predstavuje hrozbu pre Rohan. Preto sa Théoden rozhodol zaútočiť na Železný pas. Théoden a jeho vojsko však narazili na Sarumanovu armádu, ktorá bola v presile viac ako desať ku jednej. Rohirrom neostávalo nič iné ako sa stiahnuť do Helmovej rokliny.
Sarumanova definitívna porážka
Gandalf cítil že sa z východu hrnie smerom do Železného pasu akási mysteriózna sila. Požiadal Legolasa aby použil svoje elfské oči. Jeho zrak bol však záhadne rozmazaný a nedokázal odhaliť aká sila sa blíži na Železný pas. Gandalf sa rozhodol vydať sa osobne preskúmať, čo je vo veci zatiaľ čo ostatní na čele s kráľom Théodenom sa opevnili v Helmovej rokline a snažili sa odolať náporu početnej presile.
Po príchode do Železného pasu už bolo Gandalfovi jasné prečo Legolas nevedel identifikovať tajuplnú silu. Boli to totiž Enti, ktorí začali obliehať Sarumanovu pevnosť, mali totiž schopnosť sa zahaliť do tieňa aby ich bolo ťažšie spozorovať. Entom sa podarilo zničiť hradby a hrádzu ale do veže Orthanc sa im prebojovať nepodarilo.
Gandalf sa vydal späť smerom do Helmovej roklilny a po ceste zmobilizoval Rohanských jazdcov pod vedením maršala Erkenbranda. S ich pomocou zachránil Théodena od istej porážky a Sarumanova hrozba v Rohane pominula. Na druhý deň ráno sa Gandalf, Théoden a ostatní hrdinovia vybrali do Železného pasu, aby jednali so Sarumanom.
Saruman sa snažil znovu pripojiť na stranu dobra a stať sa spojencom Gandalfa a Théodena ale bol odmietnutý. Jeho palica bola zlomená a bol vykázaný z bielej rady a aj z radu Istarov. Grima, ktorý bol na vrcholku veže prítomný so Sarumanom hodil po hrdinoch Palantír, ktorý Saruman predtým používal na komunikáciu so Sauronom. Tento Palantír neskôr použili Aragorn a Pippin.
Sarumanova kontrola Grófstva a smrť
Saruman a Grima boli väznení najbližších päť mesiacov vo veži Orthanc. Sarumanovi sa podarilo presvedčiť Stromovousa, aby ich pustil na slobodu. Vybrali si smerom na severozápad a po ceste narazili na Gandalfa, Galadriel, Celeborna, Elronda a štyroch známych hobitov smerujúcich do Roklinky. Sarumanova a Grimova sloboda im nerobila starosti, pretože Saruman bol už viac menej bezmocný.
O pár týždňov neskôr sa hobiti vrátili do Kraja a zistili, že je pod kontrolou zbojníkov. Týchto útočníkov viedol záhadný šéf menom Sharkey. Nebol to nikto iný ako Saruman. Frodo, Sam, Smíšek a Pippin vytvorili povstanie hobitov proti útočníkom a Sarumanovi, aby prebrali naspäť kontrolu nad Krajom. Saruman bol definitívne porazený. Padol rukou Grima, ktorý mu podrezal hrdlo, lebo ho Saruman dlhodobo týral.
Sarumanova duša opustila telo a vydala sa smerom na západ do zeme neumierajúcich. Od západu ale prišiel silný vietor, ktorý jeho duši znemožnil prístup do Valinoru a odfúkol jeho bezmocnú dušu do prázdnoty, kde už nikde nemohla páchať ďalšie zlo.
