Sauronova definitívna porážka prišla na konci tretieho veku v roku 3019. Frodovi so Samom sa podarilo zničiť prsteň, a tak pripraviť Saurona o zvyšky jeho životnej esencie. Po zničení prsteňa už nemohol viac získať svoje hmotné telo a nepredstavoval viac hrozbu pre ľudí Stredozeme. Avšak, následky jeho zlomyseľnosti trvalo zmyť z povrchu Stredozeme, ešte niekoľko storočí po skončení série Pána prsteňov.
Gandalf, Frodo, Bilbo, Galadriel, Elrond, opustili brehy Stredozeme s väčšinou elfov, a vydali sa na západ do Valinoru do zeme neumierajúcich. Postavy, ako Aragorn, Faramir, Éomer, Sam sa stali najväčšími protagonistami štvrtého veku a svojimi činmi, spravodlivou vládou a úspešnými vojenskými výpravami sa podieľali na prosperite všetkých bytostí. Spoločným pričinením sa dostali do zlatého veku.
Po príchode Hobitov do Kraja ich čakala ešte posledná bitka tretieho veku na ich vlastnom území. Sarumanovi a Grimovi sa podarilo utiecť zo Železného pasu a presvedčiť pár desiatok hobitských zbojníkov, aby im pomohli ovládnuť kraj. Frodo a ostatní, už ako skúsení bojovníci si so situáciou rýchlo poradili a zbojníkov porazili. Grima podrezal Sarumana a následne zomrel pod streľbou šípov.
Gimli sa vydal do Rohanu s hŕstkou ďalších trpaslíkov, aby založil novú trpasličiu ríšu, ktorá sa nachádzala v Trblietavých jaskyniach v horách za Helmovým žľabom. Trpaslíci pod Gimliho vedením ťažili Mithril a pomocou tejto rudy obnovili veľa škôd napáchaných vojnou o prsteň v Rohane, ale aj v Gondore. Najvýraznejšie sa pričinili o opravu brány Minas Tirith, ktorú vystužili rýdzim Mithrilom.
Vláda Aragorna a osudy hlavých postáv
Aragorn sa okamžite po svojej korunovácií vrhol do obnovenia kráľovstiev svojich predkov. Gondor a Arnor boli zjednotené so všetkými svojimi bývalými územiami z čias ich najväčšieho teritoriálneho rozmachu. Okrem zjednotenia bývalých území Gondoru a Arnoru, Aragorn rozšíril hranice svojej ríše až za morské jazero Rhun na východe. Na juhu znova obsadil oblasť Južného Gondoru s prístavom Umbar.
Na začiatku štvrtého veku bol Aragorn veľmi často na vojenských výpravách. Počas kráľovej neprítomnosti Gondoru vládol Faramir, ako jeho pravá ruka a správca. Faramir sa stal 2. najmocnejším mužom v Gondore. Aragorn mu udelil titul Princa z Ithilienu a venoval mu panstvo Emyn Arnen, južne od Osgiliathu. Faramir mal s Éowyn syna Elborona, ktorý neskôr prebral tieto tituly po svojom otcovi.
Aragorn dal prestavať Osgiliath do svojej pôvodnej podoby. Titul hlavného mesta však ponechal Minas Tirith. Minas Morgul bol zrovnaný so zemou, pretože ľudia, ktorí sa ho snažili znovu obývať zošaleli. Aragorn na severe obnovil hlavné mesto Annuminas, ktoré sa stalo jeho druhým domovom a hlavým mestom severu. Rohan a Kraj patrili teritoriálne pod zjednotené kráľovstvo, ale politicky boli samostatné.
Éomérova vláda v Rohane, ako 18. kráľa Rohanu bola tou najdlhšou, akú si kráľovstvo za svoju 500-ročnú históriu pamätalo, trvala až 65 rokov. Éomer bol Aragornovým najsilnejším spojencom vo vojnách na juhu a východe. Dožil sa 93 rokov čo bolo pre človeka, ktorému nekolovala v žilách krv Númenoru úctyhodné číslo. V roku 63 štvrtého veku ho nahradil na poste kráľa Rohanu jeho jediný syn Elfwine.
Sam sa stal spravodlivým starostom Kraju
V Kraji nevládol kráľ, no Sam sa stal jeho starostom, a to celkovo až sedemkrát. Voľba starostu prebiehala každých 7 rokov, takže Sam, ako starosta úradoval dlhých 49 rokov. Sam mal spolu až 13 detí. Po smrti jeho ženy v roku 61 štvrtého veku sa rozlúčil so svojimi deťmi, Chichom a Pippinom, a vydal sa na západ loďou za Frodom do Valinoru, krajiny neumierajúcich.
Chicho a Pippin taktiež zastávali vysoké pozície v Kraji a boli oslavovaní ako hrdinovia. V roku 63 štvrtého veku opustili Kraj a vydali sa do Rohanu rozlúčiť sa s umierajúcim kráľom Éomerom. Po Éomerovej smrti sa Chicho a Pippin vydali do Gondoru, kde prežili posledné roky svojho života. Aragorn ich dal pochovať do hrobiek kráľov Gondoru ako veľkých hrdinov tretieho veku. Neskôr boli premiestnení vedľa Aragorna.
Po smrti Chicha a Pippina, vládol Aragorn ešte necelých 60 rokov. V roku 82 štvrtého veku zomrel Faramir, ktorý sa dožil 120 rokov. Aragorn zomrel v roku 120 štvrtého veku, ako 210-ročný po vyše 120 rokoch vlády. Arwen zomrela o rok neskôr, od žiaľu, vo veku 2901 rokov. Ich syn Eldarion sa stal novým kráľom zjednoteného kráľovstva vo veku 120 rokov, ako človek númenorského pôvodu v najlepších rokoch.
Gimli, ako pán trblietavých jaskýň, spolu s Legolasom, ktorý sa posledných 100 rokov venoval obnove lesov Stredozeme, sa po Aragornovej smrti, vydali na západ do Valinoru. Gimli dostal výnimku od Valarov a stal sa tak prvým trpaslíkom, ktorému bol umožnený vstup do Valinoru. Ich cesta na západ znamenala definitívny koniec spoločenstva v Stredozemi, a aj koniec jednej veľkej éry Tolkienovho univerza.
Eldarionova vláda
Po smrti Aragorna na trón zjednoteného kráľovstva usadol Eldarion jeho jediný potomok. Eldarionova vláda trvala 100 rokov. Obdobie jeho panovania sa nieslo v duchu mieru a rozkvetu ľudskej rasy v Stredozemi. Poslední elfovia žijúci v Stredozemi sa vydávali do Valinoru v roku 171 štvrtého veku. Trpaslíci sa izolovali od ľudí vo svojich jaskynných kráľovstvách a nezohrali v udalostiach sveta už žiadnu úlohu.
V roku 220 štvrtého veku sa skončila aj vláda Eldariona. Po konci jeho vlády sa v Gondore rozšíril temný kult uctievačov Saurona, ktorý by sme mohli prirovnať k satanistom. Temný kult bol rýchlo porazený. Pravdepodobne sa počas nasledujúcich storočí vyskytli na území Zjednoteného kráľovstva aj ďalšie tajné sekty uctievačov Saurona, ako bol Temný kult. Ako ale všetci vieme dobro nakoniec vždy zvíťazí nad zlom.
