V roku 2001, keď do kín dorazil prvý diel úspešnej filmovej série o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi, nikto ani len netušil, že by tento magický svet mohol pohltiť takmer všetkých ľudí na celom svete, a to naprieč všetkými generáciami. Naopak, tých, ktorých neoslovil film, našli pre zmenu útechu v knižnej verzii, ktorej prvý diel, s názvom Harry Potter a Kameň mudrcov, bol vydaný v roku 1997.
V tom čase, mladý Harry, ktorý doposiaľ nemal žiadne tušenie o tajuplnom svete čar a kúzel, sa stal vo veku 11 rokov, čarodejníkom. Prvýkrát vstúpil na pôdu najznámejšej školy Rokfortu, kde spoznal svojich najbližších kamarátov Rona Weasleyho a Hermionu Grangerovú, a odštartoval tak nádherné dobrodružstvo, ktoré sme zakaždým hltali so zatajeným dychom.
Jeho najväčším nepriateľom, strojcom všetkého zla a ikonickej jazvy v tvare blesku, sa stal temný mág, známy ako Lord Voldemort. Jeho pôvodné meno znie Tom Riddle, a podobne ako Harry, pred udalosťami filmovej série, navštevoval Rokfort, kde sa naučil rôznym kúzlam, záhadným elixírom, ale tiež aj mimoriadne nebezpečným trikom, ako napr. rozdeliť svoju dušu.
Neskôr sa stal Lord Voldemort najnebezpečnejším mágom v histórii daného čarodejníckeho sveta. Stal sa pánom smrťožrútov, a na dosiahnutie svojich cieľov využíval tie najhoršie kliatby, aké svet čarodejníkov postretol. Sú to 3 neodpustiteľné kliatby, ktorých názvy znejú – kliatba Imperius, kliatba Cruciatus a tá najhoršia kliatba zo všetkých – Avada Kedavra. Vieme, však, ako tieto kliatby vznikli?
História a krátky prehľad neodpustiteľných kliatob
Neodpustiteľné kliatby boli tri z najmocnejších a najzákernejších zaklínadiel známych čarovnému svetu, ako aj najsilnejšie známe a temné zaklínadlá, ktoré existovali. Boli nástrojmi temného umenia, pričom boli prvýkrát zaradené ako „neodpustiteľné“ v roku 1717 s najprísnejšími trestami za ich použitie. Tri kliatby pozostávali z Vražednej kliatby (Avada Kedavra), Kliatby bolesti (Crucio) a Kliatby ovládania (Imperio).
Do 90. rokov 20. storočia by použitie ktorejkoľvek z týchto troch kliatby na človeka, či už čarodejníka alebo mukla, viedlo k doživotnému trestu v Azkabane bez možnosti prepustenia, pokiaľ neexistoval dôkaz, že kúzelník to urobil pod vplyvom Kliatby ovládania. Mnoho temných čarodejníkov sa pokúsilo použiť túto zámienku, aby sa vyhli väzeniu, keď boli uväznení, najmä po Prvej vojne čarodejníkov.
Existujú však výnimky, ako napríklad Solomon Sallow, ktorý vo svojej funkcii aurora použil jednu z kliatob na temného čarodejníka a nedobehli ho žiadne právne dôsledky okrem toho, že sa vzdal svojho postu v Ministerstve.
Aurori mali povolenie používať ich počas 1. vojny čarodejníkov, a na vrchole 2. vojny čarodejníkov, za vlády Lorda Voldemorta, boli tieto kliatby taktiež povolené, no po skončení vojny, a po jeho smrti, boli opäť zakázané.
Ako vznikli, a kto vytvoril neodpustiteľné kliatby?
Záhada, nad ktorou si láme hlavu nejeden divák a fanúšik sveta čarodejníkov. Ide o informácie, ktoré doposiaľ neboli odhalené ani v knižnej sérii, ani vo filmovej, a ani od samotnej autorky J. K. Rowlingovej. Avšak, existujú dôkazy, že boli používané temnými čarodejníkmi po celé stáročia, a že boli klasifikované, ako – neodpustiteľné, už v roku 1717.
Údajne boli vytvorené už počas raného stredoveku, práve spomínanými temnými čarodejníkmi a čarodejnicami. Či sa niekedy dozvieme, kto stál za vytvorením týchto mocných kliatob je momentálne neisté. Avšak, práve táto záhada dodáva trom neodpustiteľným zaklínadlám mysterióznu atmosféru, ktorá fanúšikom umožňuje vytvárať najrôznejšie konšpiračné teórie.
Kliatba Imperius (Imperio)
Kliatba, ktorá spôsobuje absolútnu poslušnosť tomu, kto zaklínadlo vyčaroval. Kliatba ovládania uvádza obeť do pokojného tranzu/zasneného stavu. Mágovia, ktorí majú s kliatbou skúsenosti ju opisujú, ako nádherné oslobodenie od akéhokoľvek pocitu zodpovednosti alebo úzkosti, čo z obete pod jej vplyvom, robí mimoriadne náchylnú k vplyvu toho, čo kliatbu zosiela.
Obeť pod vplyvom bola pokojná vzhľadom k činom, ktoré by inak fyzicky nedokázala, až po spáchanie najhorších zločinov, pričom splnili akýkoľvek príkaz. Tiež sa ukázalo, že kliatba funguje aj na zvieratá, keďže Barty Crouch Jr. dokázal začarovať Imperiom pavúka počas hodiny obrany proti čiernej mágii, keď sa vydával za Alastora Moodyho.
Smrťožrúti často využívali túto kliatbu, napr. Lucius Malfoy prinútil Brodericka Bodea a Sturgisa Podmorea ukradnúť proroctvo z Oddelenia tajomstiev, a začaroval tiež niekoľko úradníkov, aby im umožnili prevzatie britského Ministerstva mágie v roku 1997. Viacero smrťožrútov tiež klamalo o tom, že boli pod kliatbou Imperius počas 1. vojny čarodejníkov, len aby sa vyhli väzeniu v Azkabane.
Odolávanie kliatbe je možné, ale mimoriadne náročné. Dosiahli to iba tí s mimoriadne silnou vôľou. Harry Potter, Barty Crouch Sr. a Barty Crouch Jr. sa naučili odolávať kliatbe po tom, čo boli jej účinkom vystavení. Harry Potter bol v tomto obzvlášť dobrý, pretože dokázal čiastočne odolávať kliatbe už pri prvom pokuse, a neskôr sa mu podarilo úplne jej odolať, keď kliatbu zoslal sám Voldemort.
Kliatba Cruciatus (Crucio)
Kliatba, ktorá svojej obeti spôsobuje neznesiteľnú bolesť. Zoslanie kliatby si vyžaduje verbálne vyslovenie a použitie prútiku. Účinky kliatby záviseli od túžob a emócií mága, ktorý kliatbu zosiela. Aby sa vyvolala neznesiteľná bolesť, ktorú naznačuje aj jej názov, čarodejník musí, podľa skúsenej čarodejnice Bellatrix Lestrangeovej, skutočne opovrhovať obeťou a tešiť sa z toho, keď jej spôsobuje bolesť.
Extrémna bolesť spôsobená touto kliatbou ju uvádza ako skutočnú formu mučenia. Smrťožrúti ju pravidelne využívali pri svojich útokoch. Keď sa stal Harry Potter obeťou tejto kliatby v júni 1995, opísal ju ako pocit, pri ktorom sa mu hlava trhala na dve časti, zatiaľ čo jeho kosti horeli. Okrem Harryho, nikto ďalší opis účinkov kliatby neuviedol.
Kliatba spôsobila Alici a Frankovi Longbottomovým také utrpenie, že boli prijatí natrvalo na oddelenie do Nemocnice sv. Munga pre Magické choroby a zranenia ako prípady šialenstva. Zosielať kliatbu sme videli Bartyho Croucha Jr., Bellatrix Lestrangeovú, Rodolphusa Lestrangea a Rabastana Lestrangea. Tento čin bol považovaný za jeden z najohavnejších činov všetkých čias.
Vražedná kliatba – Avada Kedavra
Kliatba, ktorá spôsobuje obeti okamžitú a bezbolestnú smrť. Vyslovenie kliatby spôsobí, že z konca prútika zažiari oslepujúco intenzívny zelený blesk, ktorý pri kontakte s obeťou spôsobí okamžitú smrť. Neexistujú žiadne vedľajšie účinky kliatby, obeť okamžite zomrie. Je možné, že vnútorné orgány obete prestali fungovať. Je však pravdepodobnejšie, že duša obete bola magicky vytrhnutá z ich tela.
Voldemort, ktorý zažil účinky kliatby na vlastnej koži, keď sa obrátila proti nemu pri útoku na rodinu Potterovcov, ju opísal ako vytrhávanie jeho vedomia z tela, sprevádzané pocitom, ktorý tiež opísal ako – bolesť za bolesťou. Muklovia by príčiny smrti touto kliatbou nikdy neodhalili, a dlho sa to nedarilo ani samotnému Britskému ministerstvu mágie.
Avada Kedavra nemá žiadne protikúzlo, ktoré by kliatbu odvrátilo. Existuje však spôsob, kedy sa dá kliatbe vyhnúť, a to prostredníctvom zabránenia dopadu kúzla, keď obeť pred seba postaví dostatočne veľký objekt, prípadne inými silnými rýchlymi kúzlami, najmä kúzlom omámenia. Kliatbu najčastejšie zosielal Lord Voldemort a ostatní smrťožrúti.
V histórii mágov sú iba dvaja známi čarodejníci, ktorí kliatbu prežili – Harry Potter a Lord Voldemort. Harry kliatbu prežil vďaka mocnému obetavému zaklínadlu jeho matky, a Voldemort, vďaka horcruxom, medzi ktoré rozdelil svoju dušu. Okrem iného prežil aj Dumbledorov fénix Félix, keď zabránil dopadu kliatby zoslanej Voldemortom na Dumbledora, avšak bol tiež znovuzrodený z popola.
